홈
> 상윳따 니까야 1~4권 > 36.vedanā > aṭṭhasatapariyāya
3. aññatarabhikkhusuttaṃ (SN 36.23-어떤 비구 경)
3. aṭṭhasatapariyāyavaggo, 3. aññatarabhikkhusuttaṃ (SN 36.23-어떤 비구 경)
271. atha kho aññataro bhikkhu yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca — “katamā nu kho, bhante, vedanā, katamo vedanāsamudayo, katamā vedanāsamudayagāminī paṭipadā? katamo vedanānirodho, katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā? ko vedanāya assādo, ko ādīnavo, kiṃ nissaraṇan”ti?
그때 어떤 비구가 세존에게 왔다. 와서는 세존에게 절한 뒤 한 곁에 앉았다. 한 곁에 앉은 그 비구는 세존에게 이렇게 말했다. ㅡ “대덕이시여, 무엇이 수(受)고, 무엇이 수(受)의 자라남이고, 무엇이 수(受)의 자라남으로 이끄는 실천이고, 무엇이 수(受)의 소멸이고, 무엇이 수(受)의 소멸로 이끄는 실천입니까? 무엇이 수(受)의 매력(魅力)이고, 무엇이 위험(危險)이고, 무엇이 해방(解放)입니까?”
“tisso imā, bhikkhu, vedanā — sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā. imā vuccanti, bhikkhu, vedanā. phassasamudayā vedanāsamudayo. taṇhā vedanāsamudayagāminī paṭipadā. phassanirodhā vedanānirodho. ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ — sammādiṭṭhi ... pe ... sammāsamādhi. yaṃ vedanaṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ vedanāya assādo; yā vedanā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, ayaṃ vedanāya ādīnavo; yo vedanāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ vedanāya nissaraṇan”ti. tatiyaṃ.
“비구여, 이런 세 가지 수(受)가 있다. ㅡ 즐거움의 경험, 괴로움의 경험, 괴롭지도 즐겁지도 않음의 경험 ㅡ 비구여, 이것이 수(受)라고 불린다. 촉(觸)의 자라남으로부터 수(受)의 자라남이 있고, 갈애가 수(受)의 자라남으로 이끄는 실천이다. 촉(觸)의 소멸로부터 수(受)의 소멸이 있고, 오직 이 여덟 요소로 구성된 성스러운 길이 수(受)의 소멸로 이끄는 실천이니, 정견(正見) … 정정(正定)이다.
수(受)를 연(緣)하여 일어나는 즐거움과 만족, 이것이 수(受)의 매력(魅力)이다. 수(受)의 무상(無常)-고(苦)-변하는 성질, 이것이 수(受)의 위험이다. 수(受)에 대한 욕탐(欲貪)의 제어와 욕탐(欲貪)의 버림, 이것이 수(受)의 해방(解放)이다.
Comments
보인
2024.05.30 13:55
감사합니다.