홈
> 앙굿따라 니까야1~4모음 > ekadhammapāḷi
[쓸모없는 인간 막칼리] 3. tatiyavaggo (AN 1.308-321-세 번째 품)
16. ekadhammapāḷi,3. tatiyavaggo (AN 1.308-321-세 번째 품)
308. “ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati bahujanāhitāya bahujanāsukhāya, bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ. katamo ekapuggalo? micchādiṭṭhiko hoti viparītadassano. so bahujanaṃ saddhammā vuṭṭhāpetvā asaddhamme patiṭṭhāpeti. ayaṃ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke uppajjamāno uppajjati bahujanāhitāya bahujanāsukhāya, bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānan”ti.
한 사람은 태어날 때, 비구들이여, 많은 사람의 손해와 괴로움을 위해, 많은 사람의 불행을 위해, 신과 인간의 손해와 괴로움을 위해 세상에 태어난다. 어떤 한 사람인가? 삿된 견해를 가져서 거꾸로 보는 자이다. 그는 많은 사람을 바른 법으로부터 물러나게 한 뒤에 바르지 않은 법에 서게 한다. 이런 한 사람은 태어날 때, 비구들이여, 참으로 많은 사람의 손해와 괴로움을 위해, 많은 사람의 불행을 위해, 신과 인간의 손해와 괴로움을 위해 세상에 태어난다.
309. “ekapuggalo, bhikkhave, loke uppajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. katamo ekapuggalo? sammādiṭṭhiko hoti aviparītadassano. so bahujanaṃ asaddhammā vuṭṭhāpetvā saddhamme patiṭṭhāpeti. ayaṃ kho, bhikkhave, ekapuggalo loke upapajjamāno uppajjati bahujanahitāya bahujanasukhāya, bahuno janassa atthāya hitāya sukhāya devamanussānan”ti.
한 사람은 태어날 때, 비구들이여, 많은 사람의 이익과 행복을 위해, 많은 사람의 행운을 위해, 신과 인간의 이익과 행복을 위해 세상에 태어난다. 어떤 한 사람인가? 바른 견해를 가져서 올바로 보는 자이다. 그는 많은 사람을 바르지 않은 법으로부터 물러나게 한 뒤에 바른 법에 서게 한다. 이런 한 사람은 태어날 때, 비구들이여, 참으로 많은 사람의 이익과 행복을 위해, 많은 사람의 행운을 위해, 신과 인간의 이익과 행복을 위해 세상에 태어난다.
310. “nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi yaṃ evaṃ mahāsāvajjaṃ yathayidaṃ, bhikkhave, micchādiṭṭhi. micchādiṭṭhiparamāni, bhikkhave, mahāsāvajjānī”ti.
삿된 견해처럼, 비구들이여, 나는 이렇게 큰 결점이 있는 다른 하나의 법도 보지 못한다. 삿된 견해는, 비구들이여, 가장 큰 결점이다.
311. “nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekapuggalampi samanupassāmi yo evaṃ bahujanāhitāya paṭipanno bahujanāsukhāya, bahuno janassa anatthāya ahitāya dukkhāya devamanussānaṃ yathayidaṃ, bhikkhave, makkhali moghapuriso. seyyathāpi, bhikkhave, nadīmukhe khippaṃ uḍḍeyya bahūnaṃ macchānaṃ ahitāya dukkhāya anayāya byasanāya; evamevaṃ kho, bhikkhave, makkhali moghapuriso manussakhippaṃ maññe loke uppanno bahūnaṃ sattānaṃ ahitāya dukkhāya anayāya byasanāyā”ti.
쓸모없는 자 막칼리처럼, 비구들이여, 나는 이렇게 많은 사람의 손해를 위해, 많은 사람의 불행을 위해, 많은 사람의 퇴보를 위해, 신과 인간의 손해와 괴로움을 위해 실천하는 다른 한 사람도 보지 못한다. 예를 들면, 비구들이여, 강 입구에 많은 물고기의 손해와 괴로움과 불행과 고통을 위해 그물을 칠 것이다. 생각건대, 비구들이여, 이처럼 쓸모없는 자 막칼리는 많은 중생의 손해와 괴로움과 불행과 고통을 위해 사람의 그물로 세상에 태어났다.
312. “durakkhāte, bhikkhave, dhammavinaye yo ca samādapeti yañca samādapeti yo ca samādapito tathattāya paṭipajjati sabbe te bahuṃ apuññaṃ pasavanti. taṃ kissa hetu? durakkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘못 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 부추기는 자도, 부추기는 것을 그대로 실천하는 부추겨진 사람도 그들 모두는 많은 비복(非福)을 쌓는다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘못 설해짐이다.
313. “svākkhāte, bhikkhave, dhammavinaye yo ca samādapeti yañca samādapeti yo ca samādapito tathattāya paṭipajjati sabbe te bahuṃ puññaṃ pasavanti. taṃ kissa hetu? svākkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 부추기는 자도, 부추기는 것을 그대로 실천하는 부추겨진 사람도 그들 모두는 많은 복(福)을 쌓는다. 무엇에게 그 원인이 있는가? 비구들이여, 법의 잘 설해짐이다.
314. “durakkhāte, bhikkhave, dhammavinaye dāyakena mattā jānitabbā, no paṭiggāhakena. taṃ kissa hetu? durakkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘못 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 주는 사람에 의해서 양이 알려져야 한다. 받는 사람에 의해서가 아니다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘못 설해짐이다.
315. “svākkhāte, bhikkhave, dhammavinaye paṭiggāhakena mattā jānitabbā, no dāyakena. taṃ kissa hetu? svākkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 받는 사람에 의해서 양이 알려져야 한다. 주는 사람에 의해서가 아니다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘 설해짐이다.
316. “durakkhāte, bhikkhave, dhammavinaye yo āraddhavīriyo so dukkhaṃ viharati. taṃ kissa hetu? durakkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘못 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 열심히 노력하는 자는 괴롭게 머문다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘못 설해짐이다.
317. “svākkhāte, bhikkhave, dhammavinaye yo kusīto so dukkhaṃ viharati. taṃ kissa hetu? svākkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 게으른 자는 괴롭게 머문다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘 설해짐이다.
318. “durakkhāte, bhikkhave, dhammavinaye yo kusīto so sukhaṃ viharati. taṃ kissa hetu? durakkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
잘못 선언된 법(法)과 율(律)에서는, 비구들이여, 게으른 자는 행복하게 머문다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘못 설해짐이다.
319. “svākkhāte, bhikkhave, dhammavinaye yo āraddhavīriyo so sukhaṃ viharati. taṃ kissa hetu? svākkhātattā, bhikkhave, dhammassā”ti.
비구들이여, 잘 선언된 법(法)과 율(律)에서는 열심히 노력하는 자는 행복하게 머문다. 그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 법의 잘 설해짐이다.
320. “seyyathāpi, bhikkhave, appamattakopi gūtho duggandho hoti; evamevaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, appamattakampi bhavaṃ na vaṇṇemi, antamaso accharāsaṅghātamattampi”.
예를 들면, 비구들이여, 적은 양이라도 똥은 나쁜 냄새가 있다. 이처럼, 비구들이여, 참으로 나는 손가락을 튕길 만큼의 짧은 순간이라도 존재를 칭찬하지 않는다.
321. “seyyathāpi, bhikkhave, appamattakampi muttaṃ duggandhaṃ hoti... appamattakopi kheḷo duggandho hoti... appamattakopi pubbo duggandho hoti... appamattakampi lohitaṃ duggandhaṃ hoti; evamevaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, appamattakampi bhavaṃ na vaṇṇemi, antamaso accharāsaṅghātamattampi”.
예를 들면, 비구들이여, 적은 양이라도 오줌은 나쁜 냄새가 있다. … 적은 양이라도 침은 나쁜 냄새가 있다. … 적은 양이라도 고름은 나쁜 냄새가 있다. … 적은 양이라도 피는 나쁜 냄새가 있다. 이처럼, 비구들이여, 참으로 나는 손가락을 튕길 만큼의 짧은 순간이라도 존재를 칭찬하지 않는다.
Comments
대원행
2022.04.23 21:05
http://www.nikaya.kr/bbs/board.php?bo_table=happy02_12&wr_id=14&&sca=%ED%95%98%EB%82%98%EC%9D%98+%EB%AA%A8%EC%9D%8Cc_72 참조 (앙굿따라 하나의 모음 (296-315) 하나의 법1
대원행
2022.04.23 21:10
http://www.nikaya.kr/bbs/board.php?bo_table=happy02_12&wr_id=15&sca=%ED%95%98%EB%82%98%EC%9D%98+%EB%AA%A8%EC%9D%8C 참조 (앙굿따라 하나의 모음 - 하나의 법2 존재(有)
대원행
2022.09.19 11:34
http://sutta.kr/bbs/board.php?bo_table=nikaya05_07_06&wr_id=8 참조 (66. 메추라기 비유 경[출리의 즐거움의 완성 - 남겨둔 것 없는 성취]
보인
2023.05.29 13:34
감사합니다.
대원행
2023.10.27 20:35
http://www.nikaya.kr/bbs/board.php?bo_table=happy01_04&wr_id=55 참조 (2023년 까티나 법회 인터뷰 - 부산 불교방송 무명을 밝히고 코너(231026)